Prísny a radikálny Tradicionalizmus (cirkevné slobodomurárstvo) 1.časť

03.03.2012 23:52

 Prísny a radikálny Tradicionalizmus

 

Úvod do evanjelia podľa Matúša / Sväté Písmo (Biblia)   http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames&in=Mt3,13

2. Pôvod evanjelia. Podľa svedectiev Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Ireneja (= r. 202), Origena (= r. 254) a Euzébia (= okolo r. 202) apoštol Matúš napísal dnešné prvé kánonické evanjelium pre Židov v hebrejskej (t. j. aramejskej) reči. No podľa výsledkov moderného bádania dnešné Matúšovo evanjelium nie je prekladom z aramejčiny. Ide o priame spracovanie tradíciou ustáleného, už v gréčtine jestvujúceho materiálu; teda už pôvodina bola napísaná po grécky. Papiášova správa a na nej založená tradícia, že pôvodne bolo napísané „po hebrejsky“, sa azda vzťahuje na písomný „prameň logií“ (prameň Ježišových výrokov), pochádzajúci podľa mienky viacerých biblistov od Matúša (tzv. Proto-Matúš), ktorého meno neskôr prešlo na autora prvého evanjelia.

Keďže nemožno s istotou určiť bezprostredného autora tohto evanjelia, treba sa uspokojiť s niektorými jeho črtami, vyvodenými zo samého textu. Je isté, že autorom evanjelia je po grécky hovoriaci kresťan židovského pôvodu, ktorý píše pre kresťanov zo židovstva v Sýrii alebo v Palestíne. Nasvedčuje tomu fakt, že evanjelista nevysvetľuje rôzne židovské osobitosti (porov. Mt 15, 2n.; 23, 5.24.27; 27, 62), neprekladá hebrejské slová (porov. Mt 5, 22; 10, 25; 27, 6), vyzdvihuje platnosť celého Zákona (porov. Mt 5, 18 n.; 23, 3), používa židovské výrazy (napr. „nebeské kráľovstvo“ namiesto „Božie kráľovstvo“, okrem niekoľkých výnimiek) atď. Pritom však je Matúšovo evanjelium uchránené od judaistického partikularizmu, prísneho tradicionalizmu a legalizmu. Cieľom evanjelia je posilniť kresťanské obce v diskusiách so Židmi, utvrdiť ich vo viere v Ježiša Krista – Mesiáša a podať smernice pre život ich spoločenstva podľa Ježišovho učenia. Matúšovo evanjelium je teda evanjelium cirkevného spoločenstva, evanjelium Cirkvi. Jeho vznik sa kladie do obdobia okolo r. 80 po Kr.; bolo napísané pravdepodobne v Sýrii, najskôr v Antiochii.

***

Bl.Ján Pavol II. /  ENCYKLIKA FIDES ET RATIO http://www.kbs.sk/?cid=1117285764

52. Nielen v poslednom čase zasahoval učiteľský úrad Cirkvi, aby dal najavo svoj názor na určité filozofické náuky. Ako príklad stačí pripomenúť si v priebehu stáročí vyhlásenia o teóriách, ktoré zastávali predexistenciu duší,56 ako aj o rozličných formách modlárstva a poverčivého ezoterizmu, ktoré šírili astrologické diela.57 Neslobodno v tomto súvise zabudnúť ani na systematickejšie texty proti daktorým prácam latinského averroizmu, nezlučiteľným s kresťanskou vierou.58

Ak sa učiteľský úrad Cirkvi od polovice minulého storočia častejšie ozval, bolo to preto, že v tomto období viacerí katolíci cítili povinnosť postaviť proti rozličným prúdom moderného myslenia svoju vlastnú filozofiu. Tu bolo povinnosťou učiteľského úradu Cirkvi bdieť, aby sa tieto filozofie neskĺzli do bludných a negatívnych foriem. Takto sa cenzurovali rovnomerne; na jednej strane fideizmus59 a radikálny tradicionalizmus,60 pre ich nedôveru v prirodzené schopnosti rozumu, na druhej strane racionalizmus61 a ontologizmus,62 lebo pripisovali prirodzenému rozumu to, čo je poznateľné len vo svetle viery. Pozitívne obsahy tejto diskusie sa vymedzili vo vieroučnej konštitúcii Dei Filius, ktorou sa po prvý raz koncil, t.j. Prvý vatikánsky ekumenický koncil slávnostne vyjadril o vzťahoch medzi rozumom a vierou. Učenie, obsiahnuté v tomto texte, výrazne a pozitívne charakterizovalo filozofické bádanie mnohých veriacich a tvorí ešte aj dnes normatívne východisko pre správne a dôsledné kresťanské uvažovanie v tomto osobitnom odbore.   

Viac tu: http://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/viac-5/

 

Prísny a radikálny tradicionalizmus vo vnútri Cirkvi

 (ako cirkevné slobodomurárstvo)

 

Sväté Písmo (Biblia) kniha: Zjavenie Jána 13,11-18 http://www.ssv.sk/BIBLIA/page.php?id=72

11 "Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme.

Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. 12 Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana.

- 13 A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. 14 - A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila.

- 15 A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený.

- 16 A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17 a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť." [666]

* * *

ŠELMA PODOBNÁ BARÁNKOVI:

"...dvojrohá šelma podobná Baránkovi, označuje SLOBODOMURÁRSTVO, ktoré preniká do vnútra CIRKVI, to je CIRKEVNÉ SLOBODOMURÁRSTVO, ...

Túto slobodomurársku infláciu do vnútra Cirkvi som už predpovedala vo FATIME (ZJAVENIE V PORTUGALSKU), keď som vám oznámila, že satan prenikne až do vrcholu Cirkvi. ...

CIRKEVNÉ SLOBODOMURÁRSTVO ... zosnuje vzburu rozporov a ODPORU VOČI PÁPEŽOVI, podporuje kritiky a opozície biskupov a teológov....

Tak proti temnej sile dnešného slobodomurárstva, usilujúceho sa zničiť Krista a jeho Cirkev, staviam mohutnú žiaru môjho verného KŇAZSKÉHO ŠÍKU, aby Krista všetci milovali, poslúchali a nasledovali, a jeho CIRKEV aby bola stále viac milovaná, bránená a posväcovaná.

V tom predovšetkým spočíva lesk VÍŤAZSTVA ŽENY ODETEJ SLNKOM

A MôJMU NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU sa dostáva najžiarivejšiemu TRIUMFU."

(13.6.1989/ MKH- Don Stefano Gobbi - Panna Maria)

 

Prísny a radikálny tradicionalizmus v rozličných formách

 

1.Sedevakantizmus – neprijatie pápeža za právoplatného, aj keď je právoplatne vo svojom úrade.

- medzi takých patria katolícke sekty ako napr:

a) tzv. „Tradiční katolíci  

http://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/tradicni-katolici/

 

b) UPHKC „Ukrajinská Pravoverná Grécko-katolícka Cirkev“

http://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/uphkc-/

 

c) SSBM (Societas Sancti Basilii Magni) - „Spoločnosť sv.Bazila Veľkého“

http://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/ssbm/


Tieto 3 spomenuté katolícke sekty sú len niekoľkými z pomedzi mnohých, ktoré neboli pápežom oficiálne vylúčené z Cirkvi (exkomunikácia typu: Ferendae sententie), ale automaticky boli vylúčení z Cirkvi (exkomunikácia typu: latae sententie), keď predovšetkým zotrvávali v heréze (sedenvakantizmus)  a nakoniec to potvrdil aj ich miestny biskup, čo je v prípade: UPHKC a SSBM.

  

2. tzv. „Konciliáni“ – medzi takých patria katolícke sekty, ktoré neuznávajú niektoré cirkevné koncily, aj napriek tomu, že koncily boli riadne pápežmi zvolané a schvaľované.

Najznámejším koncilom, ktorý neprijímajú je II.Vatikánsky Koncil, či už vo všeobecnosti (v celku ) alebo len niektoré záverečné dokumenty koncilu.

Aj keď niektorí neprijímajú len niektoré dokumenty koncilu, predsa ostávajú v neposlušnosti voči svojmu pápežovi a zástupcovi Ježiša Krista (na zemi) ako aj samotnému Bohu (Ježišovi Kristovi), pretože II.Vatikánsky koncil bol riadne pápežom Jánom XXII. zvolaný  a pápežom Pavol VI. dokonaný. Jeho záverečné dokumenty boli a sú dodnes uznávané až do súčasného pápeža, takže bl.Ján Pavol II. ako aj Benedikt XVI. ich nezrušil, ale potvrdil za autentické.      

 

Na porovnanie jeden z dokumentov II.Vatikánskeho koncilu: „Konštitúcia o posvätnej liturgii : Sacrosanctum concilium“

„Biskup Pavol, Sluha sluhov Božích, spolu s otcami koncilu na večnú pamäť“

Ďalej na: http://www.kbs.sk/?cid=1118489066

Záver dokumentu: Všetko, čo je v celku i v jednotlivostiach ustanovené v tejto konštitúcii, odobrili otcovia posvätného koncilu. A my to apoštolskou mocou, ktorú sme dostali od Krista, spolu s ctihodnými otcami v Duchu Svätom schvaľujeme, nariaďujeme a ustanovujeme. A prikazujeme, aby sa toto koncilové ustanovenie uverejnilo na Božiu slávu.

V Ríme pri svätom Petrovi 4. decembra 1963
Pavol, biskup Katolíckej cirkvi     (Nasledujú podpisy koncilových otcov.)

***

 II. Vatikánsky Koncil       http://www.kbs.sk/?cid=1118410544

Bl.pp.Ján Pavol II. / „Prekročiť prach nádeje“
„Koncil (II. Vatikánsky) bol potrebný ani nie tak kvôli tomu, ako to bolo v prvých storočiach – postaviť sa proti niektorej heréze – ale pre rozbehnutie určitého bipolárneho procesu...
Duch, ktorý prehovoril skrze Druhý vatikánsky koncil, nehovoril nadarmo.“

 

3. “Prísny a radikálny tradicionalizmus v liturgii“

- prejavuje sa v neprijatí liturgických reforiem, ktoré boli po II.Vatikánskom koncile riadne pápežom schválené a nariadené:

a) obrátenie kňaza tvárou k ľudu (počas sv.omši –liturgie obety)

b) zmena obetného stola (časť hlavného oltára)

c) zmena spôsobov v liturgii (slová a gestá)

 

 

Porovnaj  liturgické zmeny schválené pápežmi:

Bl.Ján Pavol II. / „Dominicae cenae“ – o eucharistickom tajomstve a kulte č.9

http://www.kbs.sk/?cid=1117275662

 „Liturgická obnova po Druhom Vatikánskom koncile dala eucharistickej obete akoby väčšiu priezračnosť. Prispievajú k tomu medziiným slová eucharistickej modlitby, ktoré celebrant prednáša nahlas, a najmä slová premenenia a zvolanie zhromaždenia bezprostredne po pozdvihovaní.

Ak sa tomu všetkému treba tešiť, je zároveň potrebné pamätať, že tieto zmeny vyžadujú akoby nové svedomie a novú duchovnú zrelosť tak zo strany celebranta – najmä dnes, keď celebruje tvárou k ľudu – ako aj zo strany veriacich .“   

***

Všeobecné smernice Rímskeho Misálu (VSRM) Missale Romanum, editio typica tertia, 2002

http://www.knazi.sk/liturgia/download/VSRM.pdf

299. Hlavný oltár treba postaviť oddelene od steny, aby ho bolo možno ľahko

obchádzať a aby sa mohla na ňom bohoslužba konať tvárou k ľudu, a je potrebné tak

urobiť všade, kde je to možné. Oltár však nech je na takom mieste, aby bol skutočne

stredom, na ktorý sa upútava pozornosť celého zhromaždenia. Má byť spravidla pevný a posvätený.

***

Vyjadrenia pápežov a nimi schválené dokumenty sú podľa II. Vatikánskeho Koncilu (ako aj podľa zjavení Svätých) neomylným učením v záležitosti viery a mravov.

Porovnaj: II.Vatikánsky koncil / Lumen Gentium č.25

http://www.kbs.sk/?cid=1118413214

„Nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však osobitným spôsobom prejavovať voči autentickému učiteľskému úradu rímskeho veľkňaza, aj keď nehovorí slávnostne (ex cathedra); a to tak, že sa jeho najvyšší učiteľský úrad s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vyplývajú najmä z povahy dokumentov, z častého predkladania toho istého učenia, ako aj zo spôsobu vyjadrovania.“