Čo povedal v skutočnosti pápež František o "ustavičnom omielaní tém homosexuality, potratov a antikoncepcie"?

 

V titulkoch médií na konci septembra a začiatkom októbra zarezonovali (ešte v doznievaní košického Pochodu za život) slová pápeža Františka, ktorý "dôrazne apeloval na katolícku cirkev, aby sa nezaoberala iba otázkami umelého prerušenia tehotenstva, homosexuálnych manželstiev a antikoncepcie" (denník Sme). Médiám unikli duchovné a evanjelizačné súvislosti týchto pápežových slov, misijná perspektíva Cirkvi, v ktorej má ohlasovanie spásy svoj primát, a z ktorého vyrastá celá stavba dogmatických a morálnych doktrín, ktoré zostávajú nezmenené. Prinášam, čo skutočne povedal v tejto súvislosti v rozhovore s jezuitom Antoniom Spadarom, S. J. pre časopis "Civiltá cattolica" (19. sept. 2013):

"Nemôžeme nástojiť iba na otázkach, ktoré sa týkajú potratu, homosexuálneho manželstva a používania metód antikoncepcie. Toto nie je možné. Ja som veľa nehovoril o týchto veciach a bolo mi to vytýkané. Ale keď o tom hovoríme, treba o tom hovoriť v určitom kontexte. Veď názor Cirkvi je známy, a ja som synom Cirkvi, ale nie je nevyhnutné o tom hovoriť ustavične. Náuky, jednak dogmatické ako aj morálne, nie sú všetky rovnocenné. Misijná pastorácia nie je v obsesii neusporiadaného prenášania množstva doktrín, ktoré treba nástojčivo vnucovať. Ohlasovanie misijného typu sa sústredí na podstatu, na nevyhnutné, čo zároveň viac oduševňuje a priťahuje, čo zapaľuje srdce, ako emauzským učeníkom. Musíme teda znovu nájsť rovnováhu, inak aj morálna stavba Cirkvi riskuje zrútenie ako dom z karát, riskuje stratu čerstvosti a vône Evanjelia. Evanjeliová ponuka musí byť jednoduchá, hlboká, vyžarujúca. A z tejto ponuky potom vyplývajú aj morálne dôsledky. Hovorím toto mysliac pritom na kázanie a na obsahy kázania. Pekná homília, pravá homília, musí začínať ohlasovaním prvého posolstva, posolstvom spásy. Niet ničoho pevnejšieho, hlbšieho a istejšieho od tohto posolstva. Potom treba robiť katechézu. A napokon možno vyvodiť aj morálny dôsledok. Ale ohlasovanie spásonosnej Božej lásky predchádza každý morálny a náboženský záväzok. Dnes sa občas zdá, že prevažuje opačný poriadok. Homília je skúšobným kameňom toho, ako sa vyvažuje blízkosť a schopnosť stretnutia pastiera s jeho ľudom, pretože ten, kto káže, musí preskúmať srdce svojej komunity, aby hľadal, kde sa nachádza živá a horiaca túžba po Bohu. Evanjeliové posolstvo nemožno zredukovať na niektoré jeho aspekty, ktoré, hoc aj dôležité, samé o sebe nepoukazujú na srdce Ježišovho učenia."

 

Pre korektnosť prinášam aj taliansky text (priamo z vydania časopisu Civiltá cattolica):