Prečo je KRST podmienkou pre SPÁSU v KRISTOVEJ CIRKVI ?

Krst je predovšetkým rozhodnutie sa pre spoločenstvo s Bohom v Cirkvi (ako na zemi, tak aj v nebi) a preto sa krst uskutočňuje trojakým spôsobom: túžbou, krvou, vodou.

1.Krst „túžbou“ - človek sa vo svojej mysli rozhoduje, že chce byť spasený a tak, ak nie je možné, aby bol človek pokrstený krvou a ani vodou, stačí túžiť po svojej spáse a to dostatočnou ľútosťou nad svojimi hriechmi i túžbou po Bohu a jeho spoločenstve v Nebi (v prípade smrti)

2.Krst „krvou“ je zároveň krstom „túžby“, pretože ak v tomto prípade nie je možné sa nechať pokrstiť „vodou“, je možné túžiť po krste a keďže sa jedná o krst „krvou“, tak to je taká situácia, kedy človek je umučený na smrť pre vieru v Ježiša Krista. Taký človek, ktorý pred smrťou túžil po krste (a po spáse) bol pokrstený Duchom Svätým.   

3.Krst „vodou“ sa uskutočňuje hlavne druhou osobou, ktorá krstí pokropením vodou krstenca a to v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Sú mimoriadne prípady, kedy krstiť môže aj laik, ale pri riadnom krste krstí klerik - kňaz. Týmto riadnym krstom sa veriaci včleňuje do Božsko-ľudskej ustanovizni Cirkvi Kristovej a zároveň zmýva dedičný hriech.

Tieto spôsoby krstu sú preto podmienkou pre spásu v Kristovej Cirkvi, pretože krst je nie len rozhodnutím pre spásu, ale aj odpoveďou na volanie Boha. Čiže Boh chce, aby sme sa rozhodli (dali pokrstiť) byť spasený (v spoločenstve s Bohom) a človek odpovedá svojim rozhodnutím.

V prípade krstu nenarodených detí, alebo tých, ktorí sa nedokážu slobodne rozhodnúť pre tento akt spasenia, za nich sú Bohom povolaní rozhodnúť ich rodičia alebo ich blížni (nevynímajúc hociktorého schopného človeka)   

Kto netúži po krste, v skutočnosti netúži ani po svojej spáse – po spoločenstve s Bohom v Kristovej Cirkvi.